Najlacnejšie full frame fotoaparáty / Canon EOS 6D, Nikon D600 a Sony A99 v súboji

Snímač s veľkosťou kinofilmu (full frame) sa vďaka trom najnovším modelom od spoločností Canon, Nikon a Sony stáva čoraz ľudovejšou záležitosťou. Pozreli sme na ich vlastnosti podrobne.

Veľkí výrobcovia fotoaparátov sa musia čoraz viac snažiť, aby prilákali zákazníkov k technológii zrkadloviek. Zrkadlovky sa totiž musia o svojich zákazníkov biť s novým súperom v podobe mirrorless fotoaparátov, z ktorých mnohé stavili na snímače rovnakej veľkosti, akú nájdete v cenovo dostupnejších zrkadlovkách (veľkosť APS-C). Lacnejšie zrkadlovky už teda nevyhrávajú v kvalite fotografií, svojej tradične najsilnejšej disciplíne, tak jednoznačne ako kedysi. Ba v niektorých vlastnostiach dokonca zaostávajú: oproti maličkým mirrorless sú veľké a neohrabane ťažké, navyše majú zvyčajne pomalšie automatické ostrenie pri nakrúcaní videa. Výhodou zrkadlovky však stále ostáva príjemnejšie používanie - či už pre optický hľadáčik, alebo práve väčšie a pohodlne sa držiace telo s príjemnejším ovládaním.

Potom sú tu však ešte väčšie a drahšie profesionálne zrkadlovky, ktorých 35 mm snímače sú s menšími alternatívami jednoducho neporovnateľné. Lenže tieto full frame zrkadlovky boli donedávna ohromne drahé, v podstate nedosiahnuteľné. Až čerstvo uvedená trojica z tohto článku situáciu zmenila. Síce stále nejde o úplne ľudové ceny, ale možnosť kúpiť výborný full frame fotoaparát od 2000 eur je podľa nás historický míľnik. Už ostáva len jedna maličkosť: ktorý si vybrať?

Na výstave Photokina 2012 sme o nich počuli prvý raz a na začiatku roka sa konečne všetky tri zišli v našej redakcii. Hovoríme o Canon EOS 6D, Nikon D600 a Sony A99, ktoré sme mali možnosť podrobne porovnať, nafotiť s nimi niekoľko tisíc fotografií. Predstavíme vám ich formou porovnania ich jednotlivých častí. Začneme od vyhotovenia.

Konštrukcia tela

Nikon D600 je od začiatku zjavne cielený na profesionálov, jeho telo je stavané ako odolný ťažný kôň s maximom manuálnych ovládacích prvkov, ktoré sú skoro vždy dobre dostupné. Vrchná a zadná strana konštrukcie sú z horčíkovej zliatiny, slabým miestom pri pádoch by teda teoreticky mohli byť predná, prípadne spodná časť. Nikon tvrdí, že telo D600 je rovnako odolné poveternostným podmienkam ako D800, takže v teréne sa nemusíte báť prachu ani bežnej vlhkosti.

Priaznivcov Nikonu bude zaujímať, že telo má zabudovaný motor na zaostrovanie, takže túto funkciu poskytne aj na niektorých starších objektívoch. Pri aktívnejšom fotení nás potešilo riešenie prstenca na voľbu režimov, ktorého obe poschodia sú uzamykateľné, pričom vrchným prstencom volíte režim fotenia, spodným prepínate medzi sekvenčným, bežným, oneskoreným alebo tichým fotením. Z ovládacích prvkov nás zaujal prepínač režimu zaostrovania (skrátene AF od slova autofocus), ktorý slúži aj na výber ostriaceho bodu pre systém AF. Nájdete ho netradične na prednej strane tela naľavo. D600 má všeobecne mnoho tlačidiel na ľavej strane, budete teda často nútení používať obe ruky. Vo výbave má prekvapivo aj vyskakovací blesk. V D600 môžete mať naraz zasunuté dve karty SD, zvoliť si môžete medzi zálohovacím zápisom, postupným zapĺňaním, prípadne deliť fotografie medzi JPG a NEF (RAW). Takisto možno medzi kartami kopírovať. Optický hľadáčik D600 je veľmi príjemný na použitie, poskytuje plné pokrytie fotografovanej scény a z modelov v tomto článku sme si ho obľúbili najviac. Nikon poskytuje aj najväčší displej, síce s najnižším, no plne dostačujúcim rozlíšením.

Canon EOS 6D je stavaný ešte odolnejšie než jeho konkurent od Nikonu. Telo je skoro kompletne z horčíkovej zliatiny podobne ako v prípade Canon 5D Mk III, od ktorého sa líši len plastovou vrchnou časťou. Tá je potrebná na to, aby telo vôbec prepúšťalo signál Wi-Fi a GPS do zabudovaných prijímačov. Je takisto utesnený proti vplyvom počasia, ani v tomto prípade sa teda nemusíte obávať prachu či dažďa. Nie každého canonistu poteší správa, že výrobca týmto modelom prechádza z kariet CF na používanie kariet SD, pričom tu je k dispozícii jeden slot.

Oproti predchádzajúcim modelom značky Canon chýba aj náš obľúbený ovládací prvok joystick, teda páčka, ktorá plnila mnoho funkcií a bola vždy dobre dostupná palcom pravej ruky. Miesto nej môžete voliť bod ostrenia osemsmerným tlačidlom, ktoré je však horšie dostupné. Nachádza sa totiž vnútri trojitého ovládacieho prvku, ktorý má uprostred tlačidlo SET a na obvode otočný prstenec, takže triafať medzi ne palcom vyžaduje trochu cviku. Aj hlavné vypínanie by mohlo byť inde, napríklad okolo spúšte ako v prípade Nikonu a Sony. Chvíľami sme mali pocit, že staršie modely 40D/50D mali ovládanie riešené lepšie. Vcelku však konštatujeme, že EOS 6D sa nám ovládal jednou rukou lepšie než Nikon D600, väčšina tlačidiel je situovaná veľmi dobre. Škoda len, že ovládacie prvky na vrchnej strane tela už nemajú zdvojené funkcie (jedna sa ovládala horným prstencom, druhá dolným), ako to mali práve spomínané staršie modely. Takto občas treba zaskočiť do Q(uick) menu. Hľadáčik je aj na tomto modeli veľmi príjemný, veľký a svetlý, s 97-percentným pokrytím scény, čo nám pri fotení pomáhalo. Displej má štandardný rozmer troch palcov, príjemne vysoké rozlíšenie a kontrast. Ašpirujúcich videografov musíme upozorniť, že od drahšieho EOS 5D Mk III sa EOS 6D odlišuje aj neprítomnosťou konektora na slúchadlá.

Sony SLT A99 je prvý full frame od spoločnosti Sony po štyroch rokoch - od legendárneho modelu A850, ktorý bol vlastne historicky prvým full frame modelom s cenou začínajúcou sa od 2000 dolárov v čase uvedenia na trh. Lenže A99 s týmto nemá nič spoločné, azda len rovnaké rozlíšenie. V novom modeli Sony totiž nezostal kameň na kameni, je to technologicky úplne iné riešenie než tradičné zrkadlovky dSLR. Ide totiž o SLT, o ktorých sme už čo-to napísali v recenziách modelov A55 či A77.

Riešenie SLT síce zahŕňa zrkadlo, no to je z väčšej časti priehľadné a do zaostrovacieho systému odráža iba časť svetla. Model A99 teda nemá klasický optický hľadáčik a jeho zrkadlo sa nesklápa, takže na snímač dopadá o niečo menej svetla ako pri tradičných dSLR. Zato však dokáže neustále kŕmiť svoje zaostrovacie systémy dátami o pohybe objektov na fotografovanej scéne, čo sa hodí najmä pri športovom fotografovaní a nakrúcaní videa. Pri takomto profesionálnom riešení je mimoriadne dôležitá kvalita hľadáčika a ten nesklamal. Väčšina fotografov síce nebude horieť túžbou používať na full frame zrkadlovke elektronický hľadáčik (EVF), ale po vyskúšaní možno zmenia názor. Jeho kvality sú totiž vynikajúce. Ide o riešenie OLED s rozlíšením 2,4 milióna bodov (1024 × 768) a vysokou obnovovacou frekvenciou. Prepis obrazu je veľmi plynulý a netrpí klasickým neduhom trhania obrazu. Ide skrátka o najlepší EVF na trhu, ktorý nemá žiadnu nevýhodu tejto technológie, len výhody v podobe náhľadu, ako bude vyzerať výsledná fotografia pri momentálnych expozičných nastaveniach. Z hľadiska odolnosti je na tom A99 veľmi dobre, patrí takisto do klubu skoro kompletne horčíkových tiel, len predná strana ostáva plastová. Na hornej strane síce nenájdete blesk, ale poteší prítomnosť univerzálnej koľajnice na blesky podľa štandardu ISO 518 (v balení dostanete aj redukciu na blesky systému Minolta). Ovládanie je riešené výborne, takmer všetky funkcie môžete priamo meniť pravou rukou, palcom sa dá ľahko dočiahnuť joystick, tlačidlám môžete priradiť vlastné funkcie, na prednej strane pribudol netradičný Silent Dial. To je prvok s tlačidlom a otočným kolíkom, ktorý vám umožní potichu meniť funkcie počas natáčania videa, ale i fotografovania. V niektorých situáciách nás tešila prítomnosť výklopnej obrazovky s veľmi vysokým rozlíšením, polohovateľnej vo všetkých smeroch.

Snímač

Aj fotoaparát s horším riešením tela môže zaujať fotografov, ak je jeho výstupná obrazová kvalita dostatočne vysoká, teda ak má dostatočne kvalitný snímač. Z troch testovaných modelov dva využívajú rovnaký snímač - Nikon a Sony pochádzajú z rovnakých tovární spoločnosti Sony. Proti nim bojuje Canon s menším rozlíšením, čo by mu teoreticky malo dať výhodu v boji so šumom. Štandardný spôsob na meranie hustoty pixelov je odpočet vzdialenosti medzi stredmi bodov citlivých na svetlo ležiacich vedľa seba na snímači: v prípade EOS 6D je táto vzdialenosť 6,55 mikrónu, pri A99 a D600 je to 5,9 mikrónu. Túto výhodu Canon pretavil aj do reálneho výkonu a konštatujeme, že ponúka rovnako dobrý obrazový výstup ako 5D Mk III. Inak povedané, pri veľmi slabom svetle si môžete dovoliť použiť ISO 12800, ktoré na ostatných dvoch modeloch produkuje na náš vkus už príliš zašumené, resp. málo detailné obrázky - podľa toho, či fotíte do RAW alebo JPG. Pri EOS 6D sme dokonca občas použili ISO 25600, zmenšené obrázky pri použití na webe vyzerali veľmi dobre. V porovnaní Nikon/Sony je na tom lepšie Nikon, ktorý pracuje veľmi dobre po ISO 6400, vyššie už je to slabšie, no obrázky sú stále použiteľné v zmenšenej verzii. Sony zaostáva pre svoje technologické riešenie - jeho zrkadlo časť svetla odráža a znižuje tým príjem svetla približne o 0,5 EV (expozičnej hodnoty). Musí teda používať o trošku vyššie ISO, ako by museli konkurenti v rovnakej situácii. Snímač Sony však je stabilizovaný technológiou Sensor Shift, takže si môžete dovoliť dlhšie časy uzávierky aj pri objektívoch bez optickej stabilizácie. Plus má aj svoje skryté zbrane, o ktorých sa zmienime v nasledujúcej časti. Ďalšia dôležitá vlastnosť snímača je dynamický rozsah, teda počet EV, ktorý dokáže zaznamenať od podexponovanej čiernej po prepálenie bielou. V tomto parametri sú na tom lepšie snímače v Nikone a Sony, pričom špeciálne Nikon D600 v tejto kategórii vyniká. V praxi to znamená, že pri zázname do súboru RAW môžete pracovať s expozíciou tmavých alebo svetlých častí fotografií a vytiahnuť z nich obrazové informácie, ktoré by inak zostali skryté. Nikon si zaslúži pochvalu za veľmi slabý šum v tmavých tónoch, ktoré aj po výraznom zosvetlení vyzerajú dobre.

Fotografovanie

Obrazovú kvalitu snímačov teda poznáme, ako sa však s jednotlivými modelmi fotí? Profesionálny fotograf by zrejme volil Nikon D600 pre jeho pokrokový systém AF s 39 zaostrovacími bodmi, z čoho 9 je krížových, teda citlivých v horizontálnom aj vertikálnom smere. Pokrytie scény je pomerne dobré a pri fotografovaní v plnej rýchlosti a dlhých dávkach má veľmi vysokú úspešnosť v sledovaní objektu a produkovaní presne zaostrených fotografií. Oproti silnejšiemu modelu Nikon D800 sa však o niečo znížila citlivosť ostrenia pri slabom svetle, miesto schopnosti ostriť pri -2 EV (približne ekvivalent mesačnej noci) potrebuje aspoň -1 EV. D600 dokáže zaostrovať aj s objektívmi, ktorých najvyššia svetelnosť sa začína pri f/8.

Naproti tomu Canon EOS 6D vyzerá na prvý pohľad podľa špecifikácii horšie - ponúka len 11 zaostrovacích bodov v tradičnom kosoštvorcovom rozmiestnení, pričom len jeden z nich je krížový (samozrejme ten stredový). Lenže to je len prvý pohľad, stredový zaostrovací bod je totiž citlivý aj pri osvetlení - 3 EV, takže automatika zaostrí aj v takom slabom svetle, kde by to už D800 a D600 vzdali. Na svete je veľa fotografov, ktorým jeden silný stredový zaostrovací bod stačí, pretože pri fotení používajú techniku zaostrenia stredom a následného komponovania fotografie s čiastočne stlačenou spúšťou. Pri tejto technike totiž majú presne pod kontrolou, ktorý bod scény bude zaostrený, takže nehrozí, že by sa systém AF rozhodol zaostriť na pozadie. Sami sme takto využívali EOS 6D a vďaka jeho zvýšenej citlivosti sme v podstate nikdy nemuseli zapnúť pomocné zasotrovacie svetlo. Toto v kombinácii s režimom tichého fotenia umožní robiť diskrétne zábery aj v náročných, slabo osvetlených situáciách. EOS 6D si vyslúžil našu pochvalu aj za veľmi dobré zaostrovanie v rýchlych dávkach v pohyblivej scéne, hlavne pri hĺbkovom pohybe subjektu (teda od vás či k vám), keď sme aj pri použití pomalých objektívov získavali väčšinou presne zaostrené snímky.

Sony SLT A99 je technologicky opäť niekde inde. Jeho systém AF využíva 19 zaostrovacích bodov, z toho 11 krížových, čo by samo osebe bolo úctyhodné číslo, no okrem toho pomáha s ostrením aj snímač. Na tom je totiž prítomných ďalších 102 bodov na detekciu fázového rozdielu svetla, a tak A99 vlastne neustále dokáže sledovať veľkú časť scény a veľmi presne doostrovať na sledovaný subjekt. Pokiaľ viete, že budete fotografovať len objekty v určitom rozsahu vzdialeností, napríklad produkty či formuly 1, môžete si cez funkciu AF Range (dostupná cez tlačidlo na zadnej strane tela) nastaviť, v akých vzdialenostiach má A99 hľadať zaostrenie, a okrem urýchlenia predísť mylnému zaostreniu na pozadie. Vcelku je systém AF Alfy 99 veľmi podarená technológia. Úspešnosť v reálnych testoch nie je úplne stopercentná, no je pomerne vysoká a určite sa bude zlepšovať, ako bude výrobca aktualizovať firmvér a skvalitňovať túto novú technológiu. Sony tu má navyše výhodu v podobe dokonalého systém AF na záznam videa: zatiaľ čo konkurenti sa pri živom náhľade na video nemôžu spoľahnúť na svoj bežný systém AF a musia používať otrasne pomalý systém detekcie kontrastu (lebo zrkadlo je sklopené a prepúšťa svetlo na snímač), Sony zaostruje ako obvykle a zvláda to aj pri objektívoch s clonou začínajúcou sa od f/8.

...ďalšie funkcie

Všetky testované modely ponúkajú aj istú mieru výpomoci pre začínajúcich fotografov, no nie sú pre nich primárne určené, takže by sme ich odporúčali skôr tým skúsenejším. Keby ste však potrebovali požičať fotoaparát niekomu menej skúsenému, nájdete tu, samozrejme, automatiku, scénické režimy a na Canon EOS 6D napríklad aj kreatívne režimy. Všetky modely zvládajú automatickú tvorbu HDR, Nikon ponúka možnosť automatického záznamu fotografií TimeLapse (pravidelné fotenie so zvoleným odstupom, napríklad minúty na vytvorenie zrýchleného záznamu prírody či mestského ruchu). To sa dá aj s Canon EOS 6D, no len po prepojení cez PC. Modely Sony A99 a Canon EOS 6D majú zabudovaný modul GPS, takže si môžete nechať svoje fotografie automaticky tagovať alebo si zaznamenávať trasu. Len Canon EOS 6D má vo výbave Wi-Fi, a tak umožňuje riešiť autoportréty cez obrazovku smartfónu, prípadne automaticky zálohovať fotografie na sieti. Prekvapilo nás, že dokáže fungovať ako prístupový bod, ale aj v rámci vašej vlastnej infraštruktúry Wi-Fi. Pokiaľ máte veľké plány s videom, určite vás bude zaujímať, že nekomprimovaný výstup cez HDMI ponúkajú len Sony A99 a Nikon D600.

Verdikt PC REVUE

Z týchto troch modelov nemožno ani jeden označiť za zlý, každý má svoje špecifické využitie a cieľovú skupinu. Profesionálnych fotografov najviac zaujme Nikon D600, ktorý sa s jeho ohromným dynamickým rozsahom hodí na fotografiu krajiny a vďaka jeho rýchlemu a prepracovanému systému AF napríklad na fotenie svadieb. Zato Canon EOS 6D predvádza epické výkony pri slabom svetle, dokáže fotiť, aj keď už skoro nevidíte, a napriek tomu produkuje veľmi pekné fotografie. Nestratí sa na žiadnej športovej udalosti či v situáciách, keď potrebujete fotiť diskrétne bez blesku. Integrované Wi-Fi je navyše skvelé na rýchle publikovanie fotografie priamo v teréne. Sony SLT A99 je o niečo drahší ako zvyšné dva modely, obsahuje totiž viac najmodernejšej elektroniky. Z hľadiska fotografie podáva podobné, no možno o chĺpok nižšie výkony ako Canon OES 6D a Nikon D600, zato kraľuje vo videu, kde pekelne rýchlo zaostruje a ponúka všetku mysliteľnú funkcionalitu. Ak hľadáte fotoaparát, ktorý bude slúžiť zároveň ako high-end kamera, potom je z full frame modelov pod 3000 eur najlepšia voľba práve Sony Alfa 99.

Parametre testovaných fotoaparátov.